História vývoja drevostavieb
Drevostavby z prefabrikovaných panelov dnes zaujímajú najväčší podiel na trhu drevostavieb v Európe. Existujú stovky firiem, ktoré vyrábajú panely rôznych rozmerov, rôzneho materiálového zloženia a stupňa dokončenia. Rozmanitosť v panelovej technológii je obrovská. Pri podrobnom skúmaní však zistíme, že prefabrikované panelové drevostavby vychádza z troch základných konštrukčných princípov panelov.
Na trhu sa môžeme stretnúť s konštrukčnými princípmi panelov:
- panely s dreveným rámom;
- konštrukčná izolované panely (structural insulated panels) SIPs;
- vrstvené celodrevené panely.
Konštrukcie sú zoradené podľa histórie svojho vzniku, prvý bol panel s dreveným rámom. Je však zaujímavé sledovať, ako sa panelové drevostavby vyvíjali a ako sa presadzovali na stavebnom trhu. Nehovoríme len o posledných desiatich, dvadsiatich alebo tridsiatich rokoch.
Najstaršie konštrukčný princíp, teda panel s dreveným rámom, bol patentovaný už v roku 1880. V minulom roku tak oslávil 131 rokov svojej existencie. Panelové drevostavby sa hneď po svojom vzniku celosvetovo preslávili, a víťazné ťaženie panelových technológií naprieč všetkými kontinentmi pokračuje už tretie storočie.
Rozvoju panelových drevostavieb pomohli vojny
Bojujúce armády sa v 19. stor. začali viac zaujímať o ranených a ich liečení. Lekár prof. Christian Friedrich Stromeyer z Hannoveru vo svojich dielach “Maxima vojnového liečebného umenia” z roku 1861 a “Strelné rany” z roku 1867 označil dôkladné vetranie za “hlavné potrebu úspešného ošetrenie rán”. Začal sa hľadať spôsob, ako rýchlo stavať a opäť demontovať vojenské lazarety, ktoré zaistia čo najlepšie hygienické podmienky pre ranených, a ktoré budú použiteľné aj v zimných mesiacoch.
Prvá panelová drevostavba
V roku 1880 Dán Johann Gerhard Clement Docker prišiel so systémom stavieb z panelov, ktoré mali drevený rám, na ktorý bol pripevnený (ako uvádzajú pramene) “lisovaný Döckerův materiál” – pravdepodobne predchodca lignitu, teda cementovláknité dosky. Panely zvislých stien sa spájali zámkom so západkou a na spoje panelov sa pripevnili lišty pomocou skrutiek s krídlovými maticami. Spoj strešných panelov vo vrchole domčeku bol riešený špeciálne závitovým svorkou. Tak sa ľahko a rýchlo vykonávala montáž i demontáž. Panely sa dali teda ľahko skladovať a prepravovať. Tento systém znamenal veľký prevrat v spôsobe budovania poľných ležanie a lazaretov. Döckerův systém bol v roku 1880 patentovaný.
Panelové drevostavby sa začali šíriť z Dánska
Výroby sa ujali neskoršie dánsky konzul Christian Ferdinand Christoph a jeho spoločník architekt Christian Rudolf Unmack, ktorí v roku 1882 získali oprávnenie na výrobu mobilných Döckerových domčekov. Domčeky našli veľké uplatnenie u všetkých vojenských správ a boli pre svoju praktickosť a použiteľnosť vysoko cenené. Pruský generálny lekár Dr. V. Colera z Ministerstva vojny v Berlíne pri objednávke domčekov pre pruskej ministerstvo presadil presťahovanie výroby z dánskej Kodane do Nemecka.
Mobilné Döckerovy domy sa stali veľkým hitom
Nemecký zväz Červeného kríža objednal 80 domov pre použitie pri humanitárnych krízach a živelných katastrofách. Podobne sa vybavil aj rakúsky Červený kríž. Domčeky boli využívané pri epidémiách týfusu a kiahní, boli využívané ako pavilóny pre liečenie pľúcnych ochorení. V roku 1899 firma Christov & Unmack vybudovala prvú školu a nasledovala expanzia panelových drevostavieb do školstva. Začala ich využívať aj cirkev ako núdzové kostoly a modlitebne. Nasledovali školy v prírode, rekreačné objekty, letné sídla a obytné domy. Stavby systému Docker boli využívané aj ako koloniálne stavby pre dopravné a banskej spoločnosti. Drevostavby spoločnosti Christov & Unmack sa stavali a používali v celej Európe, v kolóniách, v Turecku, v severoamerických štátoch, v Brazílii, Argentíne, Mexiku i Japonsku. Počas prvej svetovej vojny boli Döckerovy domčeky použité na všetkých bojiskách.
Panelové drevostavby dobývajú stavebný trh
O úspešnosti nového stavebného systému, ktorý predstavovala panelová technológia, svedčí na jednej strane rad ocenení, ktoré pôvodné Döckerove domy získali, a na strane druhej je to obrovský rozmach prvej veľkej továrne na samotné panely.
Panelové drevostavby v čase najväčšieho rozmachu
V priebehu výroby panelov vo firme Christov & Unmack dochádzalo k vývoju pôvodného Döckerova systému. Postupne sa vyprofilovali dva základné typy stavieb. Prvým bola ľahká, ľahko demontovateľná a transportovateľné konštrukcie, tzv. “Lietajúci domčeky”, určené pre armádu a humanitárne akcie. Druhým typom boli ťažšie stavby, kde demontovateľnosť bola zachovaná, ale nehrala prioritné úlohu. Tieto domy boli určené pre stavby občianskej vybavenosti, kasární, nemocničných pavilónov, ubytovní, škôl, rekreačných zariadení a podobne.
Ako rástla výroba panelov
Výroba v továrni Christov & Unmack v Niesky začala v roku 1882 s 50 zamestnancami. V roku 1907 mala však továreň už 400 – 500 zamestnancov a rozprestierala sa na ploche 60 000 m2. Výrobné priestory z toho zaberali 16 000 m2. V továrni bolo položené 3 000 m koľají, po ktorých prebiehala vnútro závodná doprava. Továreň mala vlastnú elektráreň, ktorá zásobovala elektrinou 80 drevoobrábacích a kovoobrábacích strojov. V skladoch držali výrobcovia sústavne zásobu 6 000 – 7 000 m3 borovicového reziva. Cez veľkú výrobnú kapacitu závodu bolo nutné vybudovať ďalší výrobný závod. Ten vznikol na území dnešných Čiech.
Najslávnejšie zákazník firmy Christov & Unmack
V roku 1929 vyrobila firma Christov & Unmack dom pre svojho najslávnejšieho zákazníka. Išlo o letné sídlo Alberta Einsteina, ktoré dodnes stoja v obci Caputh neďaleko Postupimy. Dom navrhol architekt Konrad Waschman, ktorý ako dvacetišestiletý u Christopha s Unmackem viedol konštrukčná kancelária, a ktorý sa po svojej emigrácii pred nacizmom do USA celosvetovo preslávil.
Po pripojení Sudet k Veľkonemeckej ríši získala továreň zákazky, nové moderné vybavenie a bola rozšírená na plochu 82 000 m2. Veľkým technologickým pokrokom bola výstavba umelých sušiarní reziva. Vojnová história rámových drevostavieb je však veľmi smutná. V Nemecku a na okupovaných územiach bola vo viac než 400 drevárskych spoločnostiach zorganizovaná výroba domov pre nemeckú armádu, pre pracovné a koncentračné tábory.
Panelové drevostavby na ceste k modernej ére
V druhej polovici dvadsiateho storočia sa priemyselná výroba panelových drevostavieb rozvinula prakticky v celej Európe. Na trh prišli moderné doskové konštrukčné materiály, rôzne typy tepelných a zvukových izolácií, moderné spojovacie a konštrukčné kovania a samozrejme stavebnej chémie. Pôvodný Döckerův panel s čapovaným a klíženými spojmi bol v druhej polovici 20. stor. stále viac nahradzovaný rámom skladaným tupo. Tuhosť takéhoto panelu je zaistená plášťom rámu pevnou konštrukčné doskou, väčšinou na báze dreva. Rôzni výrobcovia sa vzájomne líšia veľkosťou vyrábaných panelov, stupňom prefabrikácie, stupňom typizácie a použitými materiálmi. Základom panelov však zostáva drevený rám, ktorý v roku 1880 pre svoje domy použil Johann Gerhard Clement Docker, a tým vlastne založil nový odbor drevospracujúceho priemyslu a stavebníctva.
V súčasnej dobe je v USA realizované 60 – 65% výstavby týmto spôsobom. V Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je to medzi 20 až 40% výstavby. Najviac stavieb realizovaných z dreva (vrátane zrubových stavieb) je v Nórsku a to 95% obytnej výstavby.
